Začína sa približne v 14. stor., keď v Taliansku vznikla filozofia humanizmu, ktorá aj výtvarné umenie stavia do
služieb pozemského života ľudí. Umelci sa obracajú k poznatkom prírodných vied, hľadajú zákony krásy,
kompozície, proporcií ľudského tela a zobrazovania. V novoveku rozlišujeme:
Renesančný sloh: z fr. renaissance = obroda nadviazal na starovekú kultúru. Maliari začali využívať zákony
perspektívy a poznatky zo štúdia prírody. Z tal. Maliarov sa preslávil Boticelli, Leonardo da Vinci, Raffael a
Michelangelo, z Nemcov to boli Cranach a Durer. PO vynáleze kníhtlače sa rozvinula aj grafická tvorba, najmä
ilustračná. Známe bolo české kníhtlačiarstvo J. Melantricha.
Barokový sloh: z port. barroco = perla nepravidelného tvaru vznikol v 16.stor. v Taliansku. Vplyvom
reformačného hnutia v rôznych krajinách stratila katolícka cirkev mnohých prívržencov, preto sa snažila pôsobiĢ na
city ľudí aj výtvarným umením. Využitím účinku svetla nástenné maliarstvo pomáhalo architektúre vytváraĢ ilúziu
hlbokého priestoru, akoby spojenia pozemského sveta s nadpozemským. Priamku nahradila krivka, kontrast
svetla a tieňa vytvárali dojem pohybu línií a tvarov. Prvý raz sa objavil aj nový, bezprostrednejší vzĢah k
okolitému svetu, čo sa odrazilo v maľbe portrétov, zátiší, zvieracích motívov i výjavov z každodenného života. Z
maliarov sa preslávili flámsky maliar P.P Rubens, Holanďan Rembrant, Španiel Goya, Talian Caravaggio a
Canaletta. Na dvore anglického kráľa pracoval maliar slov. pôvodu J. Bogdan a český grafik V. Holar. Ako
portrétista sa preslávil J. Kupecký, J.L. Kracker a F.A: Maulbertch.
Rokokový sloh: z fr. rocaille = mušlička je vlastne súčasĢou baroka, jeho ukončením na konci 18.stor. Mohutné
kypré tvary barokového umenia sa zmenili na ľahšie, zdrobnené. Energické a sýte farebné ladenie ustúpilo
jemným bledým tónom. Rokoko sa najvýraznejšie prejavilo v architektúre a umeleckých remeslách .
Klasicizmus: t fr. classique = dokonalý vznikol koncom 17.stor. vo Francúzsku. Vzorom bola opäĢ antika.
Maliari často zobrazovali dramatické scény zo starovekých dejín a mytológie. Klasicistické maľby sú pomerne
strohé, pôsobia plošne, vyznačujú sa uvážlivou čistou kompozíciou. K najznámejším maliarom klasicizmu patria
Nemec A.R. Mengs, Francúz J.L. David a J.A.D. Ingres.
Posledné obdobie klasicizmu sa nazýva empír a prejavilo sa predovšetkým v úžitkovom umení, najmä v tvorbe
interiérov, dekoratívnom umení a v móde.
Romantizmus: f fr. romantique = tajomný, fantastický vznikol
koncom 18.stor. vo Francúzsku ako reakcia na príliš suchý a triezvy klasicizmus. Príznačný je príklon k citlivosti,
fantázii, krásam prírody. Maliari často čerpali námety z literatúry a pri ich stvárňovaní využívali všetky poznatky z
predchádzajúcich období. Vo Francúzsku to boli napr. maliari T. Géricault a E. Delacroix, v Anglicku W. Blake, v
Nemecku C.D. Friedrich. Súbežne s klasicizmom a romantizmom sa v maľbe prejavuje od života odhrnutý, nič
nové neprinášajúci smer zvaný historizmus. Pretože bol podporovaný najmä vo výtvarných školách akadémiách
, je známy aj ako akademizmus.
Realizmus: z lat. realis = skutočný v druhej polovici 19. stor. začali maliari najmä vo Francúzsku a v Rusku
maľovaĢ krajiny i scény zo života priamo v prírode, aby čo najlepšie vystihli jej skutočnú čiže reálnu podobu. Z
najznámejších uveďme J.F.Milleta a G. Couberta, z ruských realistov napr. I.J. Repina, I.I. Levitana, V.G Perova a
V.I. Surikova.
Secesia: t lat. secessio = odchod, odstúpenie vznikla na prelome 19. a 20. stor. ako posledný sloh, ktorý sa
prejavil vo všetkých druhoch umenia i v architektúre súčasne. V nemecku je secessia známa pod menom
Jugendstil, v Anglicku Modern styl, Vo Francúzsku a v Belgicku L´art nouveau. Hlavným znakom secesie je
presýtenosĢ dekoratívnymi a ornamentálnymi, hlavne rastlinnými prvkami, v ktorých prevládajú vláčne plynulé
vlnovky a krivky. Veľkí tvorcovia: český maliari A. Mucha, V Preissig, Rus M.A. Vrubeľ, Litovec M.K. Čiurlionis,
Poliak S. Wyspiansky, Rakúšan G. Klimt a Angličan A. Beardsley.
Umenie druhej polovice 19. a 20. storoþia
Vyznačuje sa rýchlejším striedaním názorov, končí sa éra slohov. Umelci nadobudli presvedčenie, že nové
umelecké hodnoty možno vytvoriĢ iba popretím tradičných prístupov k tvorbe, a tak vzniklo a vzniká množstvo
rozmanitých smerov a prúdov, najmä v maliarstve.
Impresionizmus: z fr. imression = dojem vznikol v 70. rokoch 19. stor. zo snahy zachytiĢ vnem, dojem, ktorý
v maliarovi zanechali svetelné a farebné predmety a nálady v prírode. Tvorcovia toto úsilie vyjadrili nanášaním
malých plôšok čistých farebných tónov. Obrazy krajín a figúr tým získavali ľahkosĢ a vzdušnosĢ. Najznámejší sú
francúzski maliari C. Monet, E. Degas, A. Renoir.
Expresionizmus: z fr. expresson = výraz za prvoradý považuje výraz čiže vyjadrenie istého citového alebo
myšlienkového stavu.
Porušenie zákonov perspektívy, anatómie alebo zamenenie skutočnej farby zobrazovanej veci za inú nie sú
chybou, naopak, majú pomôcĢ zosilniĢ pôsobenie diela na diváka. Hlavní predstavitelia tohto smeru sú Nemci E.L.
Kirchner, E. Nolde, Nór E. Munch
Fauvizmus: z fr. fauve = divý, dravec kládol dôraz na pôsobenie farieb. Maliari používali smelé, dovtedy
nevídané kombinácie ostrých farieb a na rozdiel od impresionistov jasne ohraničovali jednotlivé farebné plochy.
SkutočnosĢ zámerne deformovali a menili, aby hlbšie zapôsobili na diváka. Z najznámejších spomeňme Francúzov
H. Matissa, A. Marqueta a K. van Dongena.
Kubizmus: z lat. cubus = kocka, kváder začal sa vyvíjať r 1907 vo Francúzsku. Tvorcovia vychádzali z18.1.2012
myšlienky, že všetky veci možno rozložiĢ na základné geometrické tvary. Predmety zobrazovali akoby súčasne
videné z viacerých strán. Viac ako na farebnosĢ kládli dôraz na skladbu plôch a línií. Objavili techniku koláže
vlepovanie útržkov novín, plagátov, textilu do obrazov. Najznámejší kubisti vo Francúzsku boli P. Picasso a G.
Braque, v Čechách
maliari B. Kubišta a E. Filla.
Futurizmus: z lat. futurum = budúcnosĢ vznikol v Taliansku a značný ohlas mal v
Ruku, kde ho nazývali suprematizmus. Zavrhol predchádzajúce umenie, vyzdvihol novodobú mestskú civilizáciu a
techniku, rýchlosĢ, ruch, zmenu. Maliari sa usilovali zachytiĢ jednotlivé fázy pohybu predmetov a ľudí
prostredníctvom prelínajúcich sa plôch a línií. Talianski futuristi: U. Boccioni a C.D. Carro, ruskí suprematisti K.
Malevič a N. Gončarovová.
Abstrakcionizmus: z lat. abstrahere = odmýšľaĢ vznikol okolo r. 1910. Abstraktný obraz neznázorňuje
skutočný predmet či osobu, ale pôsobí na diváka výlučne kompozíciou čiže skladbou farieb, línií a plôch. Za
zakladateľa sa pokladá maliar ruského pôvodu V. Kandinskij.
Konštruktivizmus: os slova konštrukcia, zostrojenie vznikol v Rusku v r. 1910-1920. Maliari svoje obrazy
stavali priam s matematickou presnosĢou a podobne ako sochári používali materiály rôznych štruktúr. Zákonitosti
ich tvorby sa uplatnili aj v priemyselnej výrobe a v architektúre. V Rusku to boli maliari A. Rodčenko a E. Lisickij.
Kinetizmus: z gr. kinema = pohyb využíva poznatky techniky a vedy najmä v oblasti priestorovej tvorby.
Výtvarné objekty zvané mobily sa najrozmanitejším spôsobom pohybujú, svetielkujú, vrhajú alebo odrážajú
svetlo, na pohyb využívajú prúd vody, vietor alebo motorčeky. Dobre sa uplatňujú v architektúre. Najznámejší
svetoví tvorcovia: Američan A. Calder a Francúz M. Duchamp
Op-art: z angl. optical art = optické umenie vznikol v 60. rokoch nášho storočia.
Nápaditým usporiadaním a obmieňaním geometrických plôch a plôšok, využívajúc zrakové klamy, vytvára umelec
abstraktný obraz. Významnými predstaviteľmi tohto smeru sú Angličanka B. Rileyová a umelec maďarského
pôvodu V. Vadarely.
Pop-art: z angl. popular art = všeobecne obľúbené masové umenie vznikol na konci 50. rokov nášho stor. v
Amerike ako umenie veľkomesta, popierajúce všetky tradície. Námetmi i materiálom na tvorbu obrazov a plastík
sú obyčajné predmety: kúsok torty. Topánka, obrázok z komiksu, fľaša kokakoly a pod., ktoré tvorca
najfantastickejším spôsobom umiestni, zväčší, pospája či vyfarbí. Najvýznamnejšími predstaviteľmi v USA sú A.
Warhol a J. Johns.
Fotorealizmus maliarsky smer, ktorého stúpenci sa snažia maliarskymi prostriedkami vystihnúĢ skutočnosĢ tak
verne, ako to robí fotografia.
Konceptuálne umenie: z lat. conceptio = počatie, poňatie, chápanie v závere 20. storočia kladie dôraz na
myšlienku, nápad. Výtvarné vyjadrovacie prostriedky a výsledné dielo nie sú rozhodujúce. Patrí sem napr. akčné
umenie, happeningy. Performance(predstavenie), inštalácie, body-art(umenie tela), land či earth-art( umenie
zeme) a environment (prostredie). Najznámejší autori sú z USA: J. Kosuth, L. Weiner, R. Barry.
Použité zo stranky http://referaty.atlas.sk
